Kyslé dažde
Cieľ: popísať
vplyvy „kyslých dažďov“ na život na Zemi
Metódy: výklad, rozhovor, beseda, práca s knihou, časopismi a
internetom, exkurzia
Úlohy:
1.
Prostredníctvom
informácií z internetu zistite, ako kyslé dažde ovplyvnili flóru a faunu
na Zemi
2. Zistite, ktoré firmy vo Vašom
okolí sa podieľajú na tvorbe kyslých
dažďov
3. Prieskum v obchodných domoch
zistite, ktoré výrobky prispievajú k tvorbe kyslých dažďov
Témy na ročníkové
práce, resp. SOČ:
1.
Doprava
a kyslé dažde
2.
Vplyv kyslých
dažďov na historické budovy vo Vašom meste (obci)
3.
Vplyv kyslých
dažďov na faunu a flóru v Vašom meste (obci)
Zoznam použitej
literatúry:
1.
www.gep.szm.sk
Kyslé dažde
Kyslý dážď
vzniká ako dôsledok silného znečistenia ovzdušia.
Nečistoty sa absorbujú vzdušnou vlhkosťou a prostredníctvom zrážok sa dostávajú
späť na zem. Dažďová voda, aj keď nie je znečistená, je čiastočne kyslá. To
znamená, že jej pH faktor má hodnotu nižšiu ako 7.
Bežná dažďová voda má pH faktor 5,0 až 5,6. Je mierne kyslá,
pretože vo vzduchu sa nachádza oxid uhličitý, ktorý sa absorbuje vzdušnou
vlhkosťou. Za kyslý dážď sa považuje dažďová voda s pH faktorom od 2,0 do 5,0.
Kyslé dažde sú spôsobené tepelnými elektrárňami, metalurgiou,
chemickým priemyslom a dopravou. Oxidy síry a dusíka, ktoré vypúšťajú tieto zdroje, sa zlučujú s vodnou parou, v
dôsledku čoho vzniká kyselina sírová a dusičná.
Obr. 1 Náčrt vzniku
kyslých dažďov
Kyslé
dažde sa často objavujú v značnej vzdialenosti od zdrojov znečistenia. Oxidy
síry a dusíka vypúšťané cez vysoké komíny unáša vietor do ovzdušia, ktoré sa
dostávajú na zem a do vodných zdrojov v podobe kyslých zrážok.
Kyslé dažde ohrozujú
všetky formy života :
·
rastlinstvo, lesy citlivé sú najmä ihličnaté. Zdravé
ihličnaté stromy strácajú svoje ihličie po 6 - 8 rokoch, choré už po 2 - 3
rokoch. Na poškodenom ihličnatom strome zostáva len najmladšie ihličie.
·
baktérie, červy, hmyz a iné živočíchy spracúvajú v zdravej pôde rastlinné zvyšky. Takto sa pôda
obohacuje o látky, ktoré sú životne dôležité pre rastlinstvo. Ak je však pôda
kyslým dažďom prekyslená, živočíchy v nej nedokážu žiť. Odumreté rastlinné
zvyšky zostávajú ležať na zemi a nevytvárajú sa žiadne živiny pre živočíchy.
Potravinový reťazec sa pretrhne.
·
podzemné a povrchové vody – zakyslená voda má nielen zhubný vplyv na vodné živočíchy, ale aj
na vodné rastliny. V týchto podmienkach postupne vymiera fytoplanktón, znížením
jeho množstva sa dostáva svetlo hlbšie do vody. Preto je aj voda postihnutých
jazier až neprirodzene priehľadná - čistá.
Dnes napríklad len vo Švédsku zo 100 000 jazier je 20 000
mŕtvych - bez života.
V Novom Škótsku oficiálne registrujú 9 kyslých riek, z ktorých úplne vymizli kedysi bežne rozšírené lososy.
V severozápadnej časti USA a Kanady asi 8 % všetkých jazier
je kyslých. Najkyslejší dážď, ktorý bol vôbec zaznamenaný, mal pH l,5
(desaťkrát kyslejší než ocot) a spadol pri búrke roku l980 vo Wheelingu v USA.
Nie všetky lokality reagujú na kyslý dážď rovnako. Mnoho
závisí od chemického zloženia pôdy a vody. Niektoré miesta znesú veľké dávky
kyslého dažďa bez výraznej zmeny celkového pH prostredia, ide o lokality s
alkalickou pôdou.
Kyslé
dažde poškodzujú budovy,
umelecké a kultúrne pamiatky.
Kyslé aerosóly
škodlivo pôsobia aj na človeka. Dostávajú sa do dýchacích ciest, dráždia
sliznice a tak uľahčujú vstup infekciám do pľúc.
Obr. 2
Dôsledky opakovaných kyslých dažďov
Čo
majú teda za následok kyslé dažde?
·
zvýšenú
chorobnosť ľudí (choroby dýchacích ciest)
·
znižovanie
pôdnej úrodnosti
·
poškodenie
lesného porastu (hrdzavenie ihličnanov)
·
vytváranie
smogu nad väčšími mestami